Porušila som svoje vnútorné predsavzatie, že nebudem dávať anglické názvy článkov, ale môj mozog sa nachádza ďaleko za hranicou... hocičoho. Ako každú nedeľu.
Sme knedle lenivé (hlavne ja), ale v poslednej dobe nemám zo seba čo vylievať (lebo nie som knedľa plnená). Kedysi som si v hlave písala článok o zime:
Nemám rada zimu, pretože sa na prechodoch šmýka, mám rada zimu, lebo sa môžete nechať ľahšie zachrániť, nemám rada zimu, lebo zo striech kvapká za golier, mám rada zimu, lebo, ak chcete odísť z domu, stačí si postaviť iglu, nemám rada zimu, lebo som ľahšie predajná za šálku kávy a radiátor, mám rada zimu, lebo ľudia sú akýsi poetickejší, zmrznutí. Neplýtvajú teplom na zbytočnosti a: Existuje nádej, že keď ľudstvo vyčerpá všetky možnosti, začne uvažovať rozumne.
A tak ďalej. To bolo v mojej hlave, keď to vyzeralo, že sneh sa za pár dní roztopí (dávno).
